DAV - revue, neskôr časopis „združujúci priekopníkov socialistických ideí na Slovensku“ vychádzal v rokoch 1924-1937. Predkladaný projekt sa zaoberá analýzou politického myslenia skupiny ľavicovo orientovanej inteligencie združenej okolo časopisu DAV, dôraz kladie na osobnosť A. Siráckeho, V. Clementisa a L. Szántóa. Výskumným zámerom projektu je taktiež sledovať vývoj a program tohto periodika v jednotlivých fázach jeho existencie, prechod DAVu od revue k časopisu, od „experimentujúceho literárneho zborníka k útočnému, výbojnému letáku glosujúcom politické, hospodárske a kultúrnej aktuality“ prostredníctvom analýzy obsahovej a ideovo-politickej stránky článkov publikovaných v DAVe počas všetkých ročníkov. Osobitná pozornosť sa venuje vzťahu davistov k slovenskej inteligencii, konkrétne k hlasistom a prúdistom a davistickej kritike prvorepublikových spoločensko-politických pomerov a politickej reprezentácie. Z hľadiska teórie demokracie je cieľom projektu interpretovať davistický koncept demokracie.