Konkurz - doktorandské štúdium 2020


Ústav politických vied SAV v spolupráci s Filozofickou fakultou UPJŠ vyhlasuje konkurz
na miesta v dennom a externom

doktorandskom štúdiu na Ústave politických vied SAV

v odbore politológia

pre akademický rok 2020/2021.


Prihlášku treba podať na študijné oddelenie Filozofickej fakulty UPJŠ do 31. mája 2020.

Konkurz prebehne v zasadacej miestnosti Ústavu politických vied (Bratislava, Dúbravská cesta 9) na prelome júna a júla 2020. Na konkurz budete pozvaní osobitne listom.
 
Požiadavky pri konkurze:
Predstavenie vypracovaného projektu dizertačnej práce (ciele, metódy, hypotézy, podrobná osnova, zoznam literatúry, zdrojov a materiálov k téme) v rozsahu cca 5 strán. Predložiť zoznam predchádzajúcej publikačnej činnosti, doklady o umiestnení v ŠVOUČ, ŠVK a iných odborných súťažiach.
Prezentovanie diplomovej magisterskej práce (uchádzač prinesie prácu na konkurz, na záver konkurzu mu bude vrátená).
Načrtnúť predstavu o svojej participácii na vedeckom živote ÚPV SAV.

Na doktorandské štúdium sa môže prihlásiť absolvent 2. stupňa študijného programu politológia, alebo príbuzného študijného programu (najmä relevantného k špecializovanej téme dizertácie).


Anotácie tematických okruhov pre projekty dizertačných prác

(Uchádzač volí konkrétny výsek z tematického okruhu. Je vhodné vstúpiť vopred do kontaktu s garantom doktorandského štúdia: doc. PhDr. Vladimír Goněc, DrSc.)

Osobnosti slovenskej politiky 20. storočia

Politické aktivity konkrétnej vybranej osobnosti a jej pôsobnosť a prínos v politickom myslení, v konkrétnych politických inštitúciách a konkrétnom prostredí, vo vnútroštátnej politike, v politickej žurnalistike, apod., prípadne jej zahraničný dosah. Intelektuál v politike, konfrontácia a vzájomné ovplyvňovanie politických a intelektuálnych aktivít zvolenej konkrétnej osobnosti. Osobnosť kultúry v politike, konfrontácia a vzájomné ovplyvňovanie politických a kultúrnych aktivít konkrétnej osobnosti.

Minulosť, súčasnosť, budúcnosť vybraných elementov politického systému na Slovensku

Vybrané ústavné inštitúcie, inštitúcie verejnej správy, inštitúcie hospodárskej politiky, sociálnej a zdravotnej politiky, kultúrnej a vzdelávacej politiky, etc. na Slovensku v priebehu 20. storočia, v súčasnosti a v pravdepodobných variantných trendoch budúceho vývoja. Prípadné komparácie v stredoeurópskom rámci.

Politika susedstva SR


Vzťahy SR so susednými štátmi. Historické a súčasné aspekty bilaterálnych, resp. multilaterálnych vzťahov Slovenska so susednými štátmi, koncipované multidimenzionálne - z perspektívy politickej, ale aj bezpečnostnej, ekonomickej a sociálno-kultúrnej. Zámerom je identifikovať postavenie Slovenska a  jeho susedov v regióne strednej Európy a hlavné trendy vo vývoji bilaterálnych medzištátnych vzťahov v podmienkach európskej integrácie.

Medzinárodná politika a miesto Slovenska v nej

Slovensko v stredoeurópskej, európskej a svetovej politike. Vybrané inštitúcie, organizácie, problémy, etapy, koncepty, konfrontácie programov.

Straníckosť v kontexte politického vývoja po r. 1989


Cieľom je zobraziť jej rôzne formy a ako ju využívajú politické strany a záujmové skupiny na presadenie si vlastných cieľov. Konkrétne príklady: zdravotníctvo, sociálne zabezpečenie, školstvo, ekonomika. Potrebné je identifikovať, ako spomínané politické a záujmové skupiny operujú s daným pojmom, a či ich hlásenie sa k určitému politicko-ideovému smeru je len deklaratívne, alebo samy prispievajú k jeho argumentačnému rozvoju.

Slovensko a Európske spoločenstvá/Európska únia

Slovenská „cesta do Európy“ (prípadne v stredoeurópskej komparácii). Európske smerovanie Slovenska v aktivitách vlády a parlamentu SR, v programoch a konkrétnych aktivitách politických strán. Poznávanie inštitúcií európskej integrácie a absencia poznania. Počiatky vedeckých analýz európskej integrácie v slovenskom prostredí. Obrazy ES/EÚ v slovenských médiách. Cesta do Európy a slovenský volič. Euroregióny a Slovensko. Etc. Príslušné presahy až do momentu pristúpenia SR do EÚ alebo až do súčasnosti.

Kryštalizácia slovenskej politiky od prahu 90. rokov 20. storočia (inštitúcie, osobnosti, subjekty)

Premeny v slovenskej politike v jednotlivých etapách od novembra 1989 do uplatnenia výsledku volieb 1994, volieb 1998, etc. Formovanie základných štruktúr a procesov slovenskej politiky, fázy stabilizácie aj destabilizácie. Politický pluralizmus, politické strany, transformácia orgánov moci, presadzovanie demokratických princípov a nástrojov, sociálna transformácia, hľadanie novej zahraničnej orientácie a zaistenia medzinárodnej bezpečnosti SR, prepojovanie na európske štruktúry. Politické myslenie, politické zmýšľanie a nálady, regionálne dimenzie, menšinová dimenzia. Prekonávanie rezíduí prednovembrových pomerov vrátane dobového podceňovania či prehliadania takých rezíduí. Konfrontácia s vývojom susedných štátov.

Politická filozofia v konfrontácii s politickou programatorikou a politickou praxou

Vybraný koncept politickej filozofie alebo vybraná osobnosť politickej filozofie a vzájomný vzťah s aplikačnou sférou politickej programatoriky, resp. reflexia v reálnom politickom živote.

Menšiny v Európe po roku 1989

Konkrétna téma dizertácie sa zameria na konkrétny región a konkrétnu fázu riešenia rozporu medzi teritoriálnou integritou  a suverenitou existujúceho štátu a požiadavkami na sebaurčenie, na možnosti záruk pre danú menšinu, na aktuálne nebezpečenstvo uplatnenia kolektívnych práv, na možnosti aplikovania európskych inštitúcií pre daný rozpor. Fenomén „nových menšín“ na báze migrácie.

Sub-regionálna spolupráca v Európe – tradícia a aktuálne trendy

Vývoj spolupráce medzi štátmi v jednotlivých subregiónoch Európy v priebehu 20. - 21. storočia. Zámerom je identifikovať aktérov subregionálnej spolupráce a spôsob, akým sa jednotlivé subregióny konštruovali. Predmetom výskumu môžu byť aj inštitucionálne aspekty a komparácia jednotlivých subregionálnych štruktúr, pôsobiacich v sledovanom období na európskom kontinente.

Sociálne myslenie ako súčiniteľ politiky (osobnosti, inštitúcie)


Jednotlivé objekty (problémy, sociálne konflikty, inštitúcie, etc.) zamerania sociálneho myslela a ich reflexia, analýza prínosu konkrétnych osobností (v prípadnej komparácii).